Pomaly a majestátne si to v tanku štrádujete krajinou. Pozorujete perimeter, blahosklonne kývate fučiacim pešiakom, sem tam guľometom pokropíte podozrivé krovie naľavo, keď tu zrazu, na samej hranici zorného poľa, zbadáte pohyb. Malú bodku, niekde na horizonte. Čo to je? Sníva sa vám? Skúter, a za ním druhý. Neviete, čo si máte myslieť, no trvá to iba pár sekúnd a vidíte, že skúter zaujíma bojové postavenie, pripravuje sa k paľbe a… páli po vás protitankovými strelami. Blbosť? Ale kdeže, realita vojny v Alžírsku. Tam sa totiž naozaj mohlo stať, že sa proti tankom postavila „Vespa Bazooka“.

Francúzsko hľadá zbraň pre výsadkárov

Boje v druhej svetovej vojne ukázali bývalým koloniálnym mocnostiam hneď niekoľko vecí. Jednou z nich bol nárast významu tankov, ale tiež výsadkového spôsobu boja. Výsadkári boli v kurze, a ich dôležitosť sa ukázala prakticky v každom ďalšom konflikte až dodnes. Jednoducho, vysadiť pár ostrých chlapíkov niekde na nepriateľskom území, patrične ich vyzbrojiť, rýchlo presunúť a nechať ich urobiť nejakú tú „špinavú prácičku“ sa stávalo životne dôležitým a mimoriadne výhodným. Význam nových jednotiek pochopilo aj Francúzsko. Muselo. Jednak nedopadlo úplne slávne v druhej svetovej, no ešte neslávnejšie skončili jeho koloniálne snahy napríklad vo Vietname, ale prakticky v celej Indočíne… 

A tak začali v Paríži premýšľať, potrebujeme výsadkárov, potrebujeme im dať silnú zbraň, no a ešte potrebujeme, aby sa celý tento ansámbel nejako rozumne pohyboval. Výsadkárov armáda vycvičila pomerne rýchlo, vznikli oddiely TAP (Troupes Aéro Portées). Zbrane už boli síce trochu oriešok, no napokon padla voľba na americké bezzáklzové 75mm delo M20. To sa blyslo v boji už na konci svetovej vojny a následne aj v Kórejskej vojne. Ibaže, bola tu taká 50 kg drobnosť. Rýchly presun s polmetrákovou váhou, + samozrejme ďalšími kilami munície, je aj pre cvičených a bojmi zocelených francúzskych výsadkárov akosi náročný. A tak sa horúčkovito rozmýšľa. O la lá. Ideálny by bol samozrejme džíp, ale natrieskať ho do lietadla… a vyhodiť niekde nad nepriateľskými pozíciami… A lacno ho vyrobiť? Non, non, non. 

Našťastie, keďže Francúzi potrebujú pri všetkom najmä dobre vyzerať, niekedy aj na úkor funkčnosti, pri hľadaní riešenia ako pomôcť svojim udatným soldátom za nepriateľskou líniou, sa poobzerali za svoje hranice. Konkrétne do Talianska, kde už pár rokov spôsoboval revolúciu malý, vrtký a hlavne lacný skúter – Vespa. A nápad bol na svete. Zaujímavé je, že hoci Vespu vtedy napodobňovala takmer celá motoristická scéna, Francúzi nezačali vyrábať jej x-tú nelegálnu kópiu. Zakúpili licenciu, postavili továrne a vznikla ACMA (Ateliers de Construction de Motocycles et Automobiles). Francúzska Vespa, ktorá bola od tej talianskej na nerozoznanie. A to najlepšie? Výrobné náklady – vtedajších 500 dolárov. Paradoxné bolo, že zbraň, ktorú skútre vozili bola drahšia, ako oni samotné.

Bojový skúter bez kompromisov

ACMA však nemala v krvi vozenie dámičiek do kaviarničiek v centre Paríža. Na tomto stroji svoje zadky vozili výsadkári a medzi nohami mali, ehm, poriadne delo.  Armáda stvorila model ACMA (Vespa) TAP 150 (pomenovanie prevzalo práve názov po výsadkových oddieloch). Ten síce vyzeral ako úplne bežná Vespa, mal však „troška“ upravený dizajn. V prednom štíte a pod sedadlom vytvorený otvor na zasunutie protitankového dela, zosilnený rám, prídavné nosiče, inak vyriešený a vylepšený výfukový systém, skrátené prevody a ďalšie „drobnosti“.

M20tka merala meter aj niečo takže keď ju vojak zasunul do skútra, stále dosť trčala. Aby však bol stroj bojaschopný, delo potrebovalo aj muníciu. Navyše, obsluha kanóna bola dvojčlenná. Preto Francúzi vymysleli systém dvoch skútrov. Jeden viezol vojaka a delo, druhý skúter vojaka a muníciu. Malá bojová jednotka v praxi.

Vespa TAP 150 s bazookou sa tankov nebála

Nuž a ako sa strieľalo? M20 je bez záklzu, to znamená, že spätný ráz je potlačený protipohybom spalín pri výbuchu a delo strieľa takpovediac bez pohybu, teda presne ako pri spomínanej bazooke, odtiaľ vznikla aj prezývka skútru. Teoreticky tak bolo možné strieľať aj priamo z Vespy za jazdy, lenže bez mieridiel to nedávalo veľký zmysel. Skúter musel zastaviť, obsluha ho musela na streľbu pripraviť a následne bolo možné vystreliť. Prax však ukázala, že to nie je ideálne riešenie. Delo sa preto zo skútra dávalo dolu a umiestňovalo sa na trojnožku. 

Mimochodom dostrel M20tky bol solídnych 6,5 kilometra a strela bola schopná preraziť aj 100 mm hrubý pancier, čo bez problémov stačilo na drvivú väčšinu vtedajších tankov, vrátane sovietskych T-34 často využívaných práve francúzskymi protivníkmi. Časom sa však ukázalo, že na 90 kilogramový skúter, s motorom o objeme 150 ccm3 je aj 50 kilové delo + váha jazdca trochu príliš. V ideálnom prípade síce Vespa dokázala vyvinúť rýchlosť asi 70 km/h, no najmä do kopcov museli vojaci zosadať. Stále to však bolo lepšie ako nosiť kanón na chrbte.

Vespy bojovali v Indočíne aj v Afrike

ACMY, alias Vespy boli do výzbroje armády zavedené v roku 1956 a využili ich aj v Indočíne. Svoje najslávnejšie časy však zažili tieto stroje v už spomínanej vojne v Alžírsku. Nasadených bolo celkovo asi 600 strojov, a ukázali sa byť veľmi účinnými. Francúzi ich využívali najmä na boj proti vozidlám, ale Vespy bojovali aj pri dobývaní menších pevností a partizánskych bunkrov. Najčastejšie boli Vespy na bojisko prepravené lietadlami, na paletách zhodené spolu s výsadkármi a následne zapojené do akcie.

Po skončení alžírskeho konfliktu však ich význam postupne upadal. Niežeby sa nepoužívali, no už zväčša len ako prostriedky pre kuriérov a zásobovanie. Hlavným dôvodom bolo to, že kanóny M20 jednoducho zastarali. Nahradili ich verzie M67, ľahšie a nenáročné na manipuláciu. Aj tak však Vespa 150 TAP zanechala svoju stopu v histórii, zo stroja pôvodne určeného na to, aby brázdil uličky Milána, Benátok či Ríma, sa stala smrtiaca zbraň, ktorá v offroadových podmienkach Alžírska spôsoboval nepriateľom značné straty.

Dnes sú tieto skútre raritou. Veľa ich totiž nezostalo. Buď boli zničené, opustené v boji, alebo sa jednoducho „stratili“. Nedávno sa však jeden zrenovovaný predával v Taliansku a jeho cena sa vyšplhala na 47 250 dolárov.