Čím menej sa tešíte, tým lepšie to nakoniec vypáli. V mojom živote to veľmi často funguje. V prípade bratislavského Motocyklu to však úplne neplatilo. Tu sa mi totiž prihodil ten najlepší možný prípad, aj som sa tam tešil, aj to bolo ozaj príjemné.
Priznávam, že ešte pred oboma výstavami, teda tej brnenskej aj tej bratislavskej som veľkú chuť ísť na obe nepociťoval. Lenže po Motoshow v Brne, ktorá bola veľmi dobrá, sa to zmenilo. A aj presne viem čo to spôsobilo. Na Bratislavu som sa začal tešiť pretože som cítil z ľudí, ktorí boli v Brne, a ktorí sa s motorkami následne presúvali aj do nášho hlavného mesta, že sa tešia aj oni. Nebýva to vždy pravidlom. Dá sa povedať, že ma nakazili vírusom pozitívneho očakávania.
Bez kolón a zdržaní
Oproti Motoshow v Brne som zmenil jednu vec. Išiel som hneď v prvý deň výstavy. Vyplatilo sa mi to mnohonásobne. Bolo menej ľudí, a to znamená viac času na obzeranie, fotenie, ale hlavne rozprávanie sa s ľuďmi, ktorí mali na starosti vystavené stroje. Keď sa dá, vždy s nimi rád prehodím zopár slov lebo vám dajú možnosť lepšie pochopiť stroj, na ktorom práve sedíte. A aj im tak aspoň trochu pomôžem skrátiť čas. Vážim ich robotu, väčšina z nich to fakt nemá zaplatené, a sú tam 4 dni nonstop, na úkor svojich rodín a svojho voľného času. Myslite na to nabudúce, keď sa vám bude zdať, že sa niektorý z nich neusmieva tak, ako z propagačného letáku.
Ale späť k dojmom. Už príchod pred Inchebu bol bezproblémový, minulý rok som chvíľku stál v rade na vstupných bránach, tentokrát ani to. Rovno ma regulovčík naviedol na prázdnu bránu, tam som odovzdal pozvánku, zaplatil za parkovanie a bol som dnu. 8 € za celodenné parkovanie síce nie je málo, ale podobné je to dnes už všade. V Brne to bolo 180 Kč na deň. Keď som dorazil ja, parkovisko bolo ešte poloprázdne, keďže haly boli otvorené asi iba polhodinu.
Na to koľko bolo hodín ma príjemne prekvapila zaplnenosť oboch hál. Ľudí bolo dosť, ale nie až toľko, aby sa človek nedostal na stroj, na ktorý chcel, alebo by sa musel predierať lesom tiel. Ja som to hneď využil a prvú polhodinu strávil v stánku Triumphu, ktorý bol v BA v tom čase poloprázdny, a mohol som neobmedzene sedieť na čom som len chcel. V Brne to nebolo možné, tam bolo neustále toľko ľudí, že dostať sa na moju vysnenú motorku sa dalo tak maximálne na 20 sekúnd a ľudia stáli okolo vás tak blízko, že sadnúť si a nekopnúť niekoho bolo nad hranicou fyzikálnych zákonov.
Všetky značky, ktoré niečo znamenajú
Každopádne, už dopredu som vedel, že tento rok to v Bratislave bude naozaj celkom pestré, čo sa značiek týka. Výrazne lepšie ako minulý rok. A viete čo? Paráda to bola. Fakt to v tých halách vyzeralo dobre. Pretože, nielen, že bolo veľa značiek, oni mali aj dostatočne veľké stánky a v tých veľkých stánkoch aj kopec zaujímavých strojov. Ba dokonca niekde aj viac, ako v mnou ospevovanom Brne. Napríklad Ducati mali u susedov krpatý stánok s tromi motorkami, na ktoré sa dalo iba pozerať. V Bratislave mali normálny, štandardný priestor s pomerne širokou ponukou strojov, na ktorých sa dalo aj sedieť. Ono, k tomu sedeniu. Minulý rok som sa v článku sťažoval, že bolo priveľa motoriek, na ktoré sa sadnúť nedalo. Neviem či to bol iba môj pocit, ale tento rok takýchto strojov výrazne ubudlo, a sedadlá boli oveľa prístupnejšie.
Skútre kam sa len pozrieš
Aby som ale zbytočne nekecal o motorkách, vyššie spomenuté platí aj o skútroch. Honda, Yamaha, Kymco, SYM, ale aj BMW či Piaggio a Vespa, mali v stánkoch prakticky kompletnú ponuku toho čo ponúkajú, a to opäť v Brne neplatilo. Využil som to do sýtosti a musím sa vyznať z toho, že tak ako sa mi v Brne zapáčil Peugeot 400XP (bude na test!!!), v Bratislave ma zaujalo Kymco AK 550. Ja viem, je to veľký stroj, takže čitatelia s Bčkom mi to ofrflú, ale sedí sa na ňom parádne a z testov, ktoré som si po výstave so záujmom prečítal to vyzerá, že aj jazdné vlastnosti sú na veľmi dobrej úrovni. Podobne to mám aj s ADV a X-ADV. Jeden z nich už mám taktiež prisľúbený na jún tohto roka a druhý vybavujem od známeho aspoň na spísanie dojmov.
Prvýkrát som mal čas aj naozaj poriadne „vysedieť“ ADX od Symu a čím ďalej tým viac sa mi zdá byť menší ako by mohol byť. Ale možno je to spôsobené aj tým, že ho priveľmi riešim, keďže sa netajím, že sa mi páči a teším sa na jeho testovanie. Každopádne to, že púta pozornosť bolo očividné a v Bratislave bol dokonca v parádnej bielo-zlatej kombinácii. Dobre však vyzerala aj jeho „obyčajná“ tyrkysová verzia.
Chcem sa ešte vrátiť ku KYMCU, okrem AK 550 ma totiž zaujali aj DTX 125, ktorý sa mi veľmi páči, akože, fakt je to kus pekného stroja. Už od predstavenia ma tiež fascinuje trojkolka CV-3, ktorú musím otestovať už len kvôli tomu, aby som ukojil svoju zvedavosť a nový XCITING 400. Ten mi prešiel úplne pod radarom, ale naživo ma zaujal svojim šarmom. Rád by som ho videl na ulici.
Úprimne ma potešilo aj to, že na výstave, v stánku Vespy, bola k dispozícii limitovaná edícia Vespy 946 s názvom „Bunny“. Tieto Vespy 946 sú stroje, ktoré taliani každoročne vyrábajú v limitovanej edícii 1888 kusov ako poctu čínskemu lunárnemu kalendáru. Bunny je minuloročná edícia, tento rok, keďže je rok draka, vyšla špeciálna Vespa Dragon. Vidieť túto limitku nie je úplne bežné, a napríklad v Brne k dispozícii nebola. Síce sa na ňu nedalo sadnúť, ale milovníci Vespy po nej išli aj tak ako osy na med…
Aj nemotorkári mali čo pozerať
Priznám sa však, že som si v Bratislave vychutnával skôr atmosféru, ako skútre a motorky. Väčšinu z nich som totiž videl aj týždeň predtým, takže tá prvotná emócia nadšenia už netrvala tak dlho. Stačilo mi prechádzať sa halami a pozorovať čo všetko uvidím. Ono toho totiž mimo stánkov vystavujúcich svoje stroje bolo celkom dosť. Samozrejme, bolo tu veľa predajcov moto vybavenia, oblečenia, prilieb, ale aj čistiacich prostriedkov. Nechýbali však tiež aj zaujímavé historické moto kúsky typu staručkého Nortona z roku tuším 1932, veľký stánok chlapcov z Hell’s Angels a perfektne svoj priestor využil taký ANTIK, ktorý predviedol kopec zaujímavých elektrických strojov, takže aj milovníci tohto typu pohonu mali čo obzerať. Mne sa páčila aj expozícia veteránov na spodnom podlaží výstavných hál.
No a v žiadnom prípade nemôžem opomenúť krásne ženy, ktoré v stánkoch priťahovali pozornosť. Ale bacha, ak si myslíte, že všetky tam boli len ako dekorácie, aby z postarších pánov vyžmýkali ešte troška testosterónu, drsne sa mýlite. Minimálne o tých, ktoré spríjemňovali atmosféru v Yamahe, je dobre známe, že sú to ostrieľané motorkárky. Zdanie môže klamať. Stihol som, aspoň na chvíľku aj kaskadérov z crew Adama „Special“ Peschla, ktorí mi v Brne utiekli, a helmu dole pred tým čo dokážu. Pre mňa sú niektoré ich kúsky až za hranicami mojej fantázie. Ak ste ich ešte nikdy nevideli a budete mať tú možnosť, určite sa choďte pozrieť. Je to paráda.
Fakt si myslím, že bolo čo pozerať a na svoje si prišli nielen tí, ktorí jazdia, ale aj ich partneri, či deti. Bolo čo robiť, bolo z čoho vyberať. Motosalón Bratislava bez problémov splnil kritériá kvalitného rodinného výletu. Takže ak vám polovička niekedy vyčíta, že rodinu nikam nevezmete a všetky spoločné aktivity musí vždy plánovať iba ona, budúci rok jej môžete návštevou moto výstavy vyraziť aspoň jeden tromf z rúk.
Jedno naivné povzdychnutie na záver
Blížime sa ku koncu článku a ja mám na srdci ešte jednu vec. Nie som nijako spriaznený s organizátormi výstavy, osobne ich nepoznám, nikdy som sa s nimi nestretol a nebavil. Nechápal som však, a nechápem ten hejt, ktorý som čítal na margo Motosalónu už pred výstavou. Hlavne komentáre o tom, ako to z roka na rok upadá, ako už to nie je čo to bývalo, a je to už len ryžovanie peňazí… Je mi niekedy zle z tých komentárov v moto skupín napr. na Facebooku. Ja viem, že všade sa nájdu toxickí blbci, ale fakt by ma zaujímalo čo viac by na Slovensku chceli. Kedy tu historicky bolo toľko značiek a strojov na jednom mieste? Už minulý rok bola kvalita veľmi fajn, po covidových rokoch by som povedal, že to bol balzam na moto dušu, aj keď s objektívnymi chybami.
Tento rok to však bolo skutočne o level vyššie, a každému, kto si vie nejako dohľadať informácie a aspoň základné údaje, to muselo byť jasné už len z toho, čo na svojich marketingových kanáloch, písali (nielen) organizátori, ale aj samotné značky. A jasné, ani teraz nebolo všetko dokonalé, ceny v obchodoch mohli byť nižšie, počasie mohlo byť lepšie, dievčatá odhalenejšie, každý z nás mohol mať tak o 10 rokov menej o pár vlasov viac a pod…, ale na slovenské pomery, aj v porovnaní s výstavami z okolitého regiónu, bratislavský Motocykel 2024 obstál naozaj so cťou. Fakt som zvedavý čím budú títo negativisti argumentovať budúci rok.
Či to celé nie je hlavne o nás samotných, a ten hejt, ktorý sa z nás valí nehovorí viac o nás a našich vlastných frustráciách, ako o tom na čo vlastne nadávame. Ja viem, sú to iba moje reči, a som presvedčený, že 99 % ľudí, ktorí tento text čítajú, výstavu ani nehejtilo, ale skúsme viac rozmýšľať nad pozitívnymi vecami, ako nad tými negatívnymi, a skúsme ich aj navonok viac prezentovať. Možno niekedy budeme za čudných, ale radšej budem pozitívny blázon ako negatívne pako… Prosím vás, napíšte mi na Facebooku, alebo do mailu váš názor na toto. Aké boli posledné dve výstavy po covide oproti tým predchádzajúcim? Veľmi ma to zaujíma. Ale dobre, prepáčte, stačilo, srdiečko som si vylial, ľudí nezmením, môžem to zhrnúť.
Budúci rok znova
Bratislavský Motocykel 2024 bol veľmi fajn, a ja som si ho v perfektnej spoločnosti nadmieru užil. Vôbec neľutujem, že som bol aj v Brne aj o pár dní v Bratislave. Nebolo to pre mňa to isté. Stretol som v BA skvelých ľudí, videl nádherné kusy techniky, zažil milú atmosféru a vybavil hádam aj viac, ako som si trúfal snívať. Potešilo ma aj to, že po výstave mi viacero ľudí, ktorí sa ma pred ňou pýtali či majú ísť a či môžu vziať aj deti, napísalo, že to bolo super, a že sa páčilo aj ratolestiam. Do budúceho roka som opatrne optimistický a verím, že aj keď to bude naozaj ťažké, tak sa organizátori ešte hecnú a bude to ešte o kúsok lepšie.