Prvá jazda vo dvojici je trochu ako prvý spoločný sex (preto niektorí z nás proste nevozia kamošov, všakáno).. Obaja sa tvárite, že ste úplne v pohode, ale v skutočnosti nikto nechce nič pokaziť. Jeden dúfa, že bude pôsobiť skúsene, aj keď si v hlave potichu opakuje všetky rady, ktoré kedy počul. Druhý nevie, kam presne dať ruky, ako sa hýbať a či sa má držať pevne alebo len tak decentne. A keď chýba komunikácia, môže to byť síce nezabudnuteľné, ale nie úplne tým spôsobom, ako si človek predstavoval.

Na skútri alebo motorke je to podobné. Na začiatku to znie jednoducho: 

„Poď, odveziem ťa kúsok.“
„Neboj, iba do mesta.“
„Zvládneme to, je to jednoduché.“

Lenže potom príde prvý rozjazd, prvé zabrzdenie, prvé buchnutie prilbou o prilbu a prvé zistenie, že skúter alebo motorka s dvomi ľuďmi nie je úplne ten istý stroj ako včera, keď si sa viezol sám. Zrazu je menej ovládateľný. Brzdí inak. V zákrute už ti toho toľko neodpustí. Pri pomalej jazde vie byť nervóznejší. A keď sa spolujazdec začne vzadu vrtieť, tak s tebou tancuje celá mašina.

Povedzme si na rovinu. Jazda so spolujazdcom nie je žiadna raketová veda. Ale pár vecí treba vedieť dopredu. Ideálne skôr, než ich človek zistí v prvej ostrejšej zákrute.

Nie je to tá istá jazda, len vo dvojici

Keď ideš sám, skúter alebo motorka reaguje na tvoje pohyby, tvoju váhu a tvoje chyby. Keď vezieš spolujazdca, pribudnú ďalšie premenné, ktoré ovplyvňujú jazdu. Ďalšia hmotnosť a ďalšie pohyby, ktoré zmenia správanie stroja. Pocítiš to okamžite.

Rozjazd je pomalší. Na zastavenie potrebuješ viac priestoru, a podvozok si siahne na dno oveľa častejšie ako inokedy. V zákrute stroj inak naklápaš a pri pomalej jazde, napríklad na parkovisku alebo pri otáčaní, vie byť všetko citlivejšie.

Samozrejme, niektoré skútre to zvládajú úplne v pohode. Väčšie maxiskútre sú na jazdu vo dvojici často veľmi príjemné. Majú pohodlné sedlo, dobrú ochranu pred vetrom a spolujazdec si nepripadá ako nevyžiadaný update.

Lenže na malej 125-ke, najmä keď ideš do kopca, mimo mesta alebo s dvomi dospelými ľuďmi, už pocítiš, že keby vie motor rozprávať, dá ti mená, ktorými by si sa pred kamošmi nechválil. Ale to je v poriadku. Len s tým treba počítať.

Ja som, napríklad, najviac spoločných kilometrov najazdil na 125kách. Či už to bol NMax, Forza alebo XMax, vždy sme cestu zvládli v pohode, a myslím, že to nikdy nebolo nepríjemné. Minulé leto sme si tak s malým NMaxom vyslovene užili. Stačilo len pred jazdou chvíľu premýšľať.

Prilba nie je módny doplnok a výbava sa nededí

O tom, že spolujazdec musí mať prilbu rovnako ako vodič snáď písať nemusím. No chcel by som apelovať na to, že ak plánujete spoločné jazdy častejšie, je naozaj vhodné investovať aj do výbavy spolujazdca.

Spolujazdec často dostane požičanú prilbu, ktorá doma ostala po tebe, alebo bývalej frajerke. Jasné, je to lepšie ako nič, ale ty by si to tak chcel? Skús vydržať v nepadnúcej prilbe pár kilometrov. To nedáš. Takže, kúpiť vlastnú, dobre padnúcu, ideálne takú čo sa páči, to je hneď radosť väčšia a aj na motorku sa spolu dostanete častejšie. 

A výbava sa nekončí prilbou. Áno, zákon rieši hlavne prilbu, ale asfaltu je úplne jedno, či si vodič alebo spolujazdec. Keď sa šmýkaš po ceste, na funkciách v posádke veru nezáleží. Žiadne: „Aha, toto je len spolujazdec, na toho jemnejšie.“ Neplatí.

Za mňa minimum:

  • prilba správnej veľkosti,
  • rukavice,
  • moto bunda, moto košeľa, alebo mikina s chráničmi
  • dlhé nohavice,
  • pevná obuv,
  • ideálne aspoň základné chrániče.

Šľapky, kraťasy a tričko sú fajn na terasu. Nie na skúter. Ani „len do obchodu“. Presne na tých krátkych jazdách sa často dejú najhlúpejšie pády. A áno, sám to niekedy nedodržiavam. Nebuďte ako ja!

Spolujazdcovi pred jazdou vysvetli čo má robiť

Jedna z najviac podceňovaných vecí. Inštruktáž spolujazdca. Veľa problémov pri jazde vo dvojici nevzniká preto, že jazdec nevie jazdiť. Vzniká preto, že spolujazdec netuší, čo má robiť. A naozaj za to nemôže. Nikto mu to nepovedal. Veď však: „Ále nič nemusíš, len sa drž..“. Všakže.

Nie, takto to nefunguje, Tvoja polovička, najmä ak s tebou ide prvýkrát, bude v strese, tak jej ho skús aspoň trochu zmierniť. Dopraj vám pred jazdou krátku minútu, kde zhrnieš pár podstatných vecí. Žiadne prednášky, ani školenie s flipchartom, len praktické záležitosti.

Dohodnite si napríklad:

„Nastupuj až keď ti poviem.“
„Nohy nechávaj stále na stupačkách.“
„Pri státí nedávaj nohy na zem.“
„V zákrute ma nevyvažuj opačne.“
„Keď chceš vystúpiť, poklep mi po pleci.“
„Nevrtíme sa, nefotíme selfie v zákrute, nežijeme nebezpečne.“

Základná vec, ktorú musíš vysvetliť, totiž je, že najlepší spolujazdec nie je ten, ktorý sa snaží jazdcovi aktívne pomáhať. Ideálny spolujazdec je ten, ktorý sedí pokojne, dôveruje jazdcovi a nerobí vzadu vlastnú choreografiu.

Nastupovanie a vystupovanie nie je maličkosť

Nastupovanie a vystupovanie môže byť problém aj pre skúsených jazdcov a spolujazdcov. Jazdec zastaví. Spolujazdec chce rýchlo vystúpiť, lebo si myslí, že to bude lepšie a vodičovi odľahčí. Ak to však urobí bez varovania, skúter sa pod jeho váhou nakloní. Jazdec tak zrazu bojuje s rovnováhou, nohami hľadá zem, rukami riadidlá a niekde medzi tým sa snaží zachovať dôstojnosť.

Preto platí jednoduché pravidlo. Spolujazdec nastupuje a vystupuje až vtedy, keď je jazdec pripravený. Jazdec má mať obe nohy pevne na zemi, ruky na riadidlách, brzdu stlačenú a jasne povedať: „Môžeš.“ Vždy najprv dohoda, potom pohyb.

Na vyššej motorke je to ešte dôležitejšie. Tam vie zlé nastúpenie alebo vystúpenie rozhodiť stabilitu veľmi rýchlo. A dvíhať motorku zo zeme pred kaviarňou, zatiaľ čo všetci robia, že sa nepozerajú, to nie je zážitok, ktorý si im chcel dopriať.

Ako sa má spolujazdec správať v zákrute

Najväčší strašiak pre spolujazdcov sú zákruty. Motorka alebo skúter sa v zákrute nakloní a človek vzadu má prirodzenú chuť „zachraňovať situáciu“. Lenže práve to je to, čím ju vie pokaziť. Spolujazdec sa nemá prudko vykláňať. Nemá sa hádzať opačne. Nemá sa snažiť vyrovnávať motorku ako na hojdačke v detskom parku.

Najjednoduchšia rada znie. Pozerať sa jazdcovi cez rameno smerom do zákruty a zostať pokojný. Keď ide zákruta doľava, spolujazdec nech sa pozerá cez ľavé rameno jazdca. Keď doprava, cez pravé. Inak v podstate nemusí robiť nič. Nemusí sa hrať na pretekára. Stačí, keď trošku potlačí pudy, pôjde prirodzene so strojom a bude kopírovať pohyb tela jazdca pred ním.

Spolujazdec nemá byť protiváha ako na sajdkáre, ale prirodzená súčasť stroja.

Ako jazdiť, keď vezieš na skútri spolujazdca

Prvá rada, ktorú dávam vždy, pretože aj mne chvíľku trvalo si to uvedomiť. Keď máš vzadu človeka, nejazdíš preto, aby si ukázal, aký si frajer, a ako to ide. Jazdíš tak, aby sa ten človek chcel odviezť aj druhýkrát.

To znamená plynulo. Jemne. Udržiavaš väčšie odstupy. Bez zbytočných prudkých rozjazdov, brzdení a manévrov.

Rozbiehaj sa tak, aby spolujazdec nemal pocit, že práve vzlietate z lietadlovej lode. Brzdi skôr a plynule, aby ti nenarážal prilbou do prilby pri každej križovatke. V zákrutách jazdi čisto a predvídateľne.

A môj osobný tip. Pri pomalej jazde buď extra opatrný. Parkoviská (hlavne tie vnútorné), benzínky, otáčanie sa na úzkej ceste, cúvanie nohami, manévrovanie medzi autami — tam sa najviac ukáže, či máš veci pod kontrolou. Jediná moja „nehoda“ so spolujazdcom, bola práve na vnútornom parkovisku so šmykľavou podlahou, keď sa mi šmykla noha a pri státí som skúter položil na bok.

Ak si nie si istý situáciou, nechaj spolujazdca radšej na chvíľu zosadnúť. Nie je to hanba. Hanba je snažiť sa silou-mocou otočiť naložený skúter na štrku, tváriť sa pri tom hrdinsky a potom ho pomaly položiť na bok lebo si bol tvrdohlavý. Mám toho odjazdeného dosť, no aj tak vždy radšej polovičke poviem, nech počká kým sa na mieste otočím bez nej.

Pred jazdou skontroluj aj stroj

Jazda vo dvojici znamená väčšie zaťaženie pre skúter alebo motorku. Preto sa oplatí pozrieť aspoň základné veci. Tlak v pneumatikách. Stav pneumatík. Brzdy. Svetlá. Zrkadlá. Úložný priestor. Veci, ktoré by pri jazde mohli lietať, búchať alebo zavadzať.

Ak má tvoj stroj nastaviteľné zadné pruženie, mrkni do manuálu, čo odporúča výrobca pri jazde so spolujazdcom. Niekedy sa oplatí pritvrdiť zadok, aby skúter nesedel na ceste ako kačica.

Ak máš čas, tak pred jazdou odporúčam skontrolovať tlak v pneumatikách, stupačky spolujazdca, zrkadlá, prípadne nastavenie svetlometov a pri motorkách aj predpätie zadného tlmiča podľa manuálu. 

Skúter verzus motorka, aké sú rozdiely?

Skúter má pri jazde so spolujazdcom viacero výhod. Väčšinou sa naň ľahšie nastupuje, posed býva pohodlnejší a v meste sa s ním lepšie manévruje. Väčší skúter vie byť pre dvoch fakt výborný parťák. Má pohodlné sedlo, nižšie ťažisko, lepšiu ochranu pred vetrom, miesto pod sedlom, atď. Ale spomínal som aj limity menších skútrov. Najmä slabšie 125ky môžu byť vo dvojici citeľne pomalšie.

Motorka môže byť naopak stabilnejšia vo vyššej rýchlosti, často má silnejší motor, lepšie brzdy a pevnejší podvozok. Ale spolujazdec na nej často sedí vyššie, nastupovanie môže byť náročnejšie a niektoré športovejšie motorky sú pre človeka vzadu skôr trestná lavica než pohodlné miesto na výlet.

Z mojich skúseností, nie každý stroj je vhodný pre jazdu vo dvojici. Aj keď má na to uspôsobené sedadlo. Niektoré skútre a motorky sú na spoločnú jazdu ako stvorené. Iné síce vyzerajú super na obrázkoch, ale spolujazdec po dvadsiatich kilometroch rozmýšľa, komu zanechá svoje kolená.

Ak s tým chceš niečo urobiť, pred jazdou si pozri či má spolujazdec dosť miesta na sedle, či dosiahne na stupačky, či sú madlá pohodlne dostupné alebo kde sa môže bezpečne držať, takisto či mu nezavadzia kufor, taška alebo batoh, či sedí prirodzene a nie ako zbalený stan po festivale.

Myslím si, že je to naozaj dôležité, lebo všetci vieme, že ak určitý typ spolujazdca sedí nepohodlne už po prvých dvoch minútach, výlet sa veľmi rýchlo zmení na spoločenský experiment.

Prvá jazda so spolujazdcom nemá byť skúškou odvahy

Prvá spoločná jazda nemá byť celodenný výlet cez horský priechod, tri okresy a obed niekde, kde sa cesta mení na tankodrom. Ideálne je začať zľahka. Známa trasa. Pokojnejšia premávka. Pekné počasie. Žiadny stres. Žiadne dokazovanie. Žiadne „ukážem ti, ako to klopím“. Nech to nie je stres ani pre spolujazdca, ani pre jazdca.

Ideálne si najprv skúste nastupovanie a vystupovanie. Potom pár jemných rozjazdov, brzdení a pomalých prejazdov. Spolujazdec zistí, čo sa deje, a ty zistíš, ako sa stroj správa s dvomi ľuďmi. Najlepšie je, ak prvá jazda skončí vetou: „To bolo super, poďme niekedy znova.“ A nie: „Ja už si na toto v živote nesadnem.“

A ver mi, rozdiel medzi týmito dvomi vetami často nerobí výkon motorky, ale pokoj v hlave. Ak to chceš spolujazdcovi spríjemiť ešte viac, pozeraj po kufroch s chrbtovou opierkou pre spolujazdca. Hlavne pri dlhších trasách sú neoceniteľné.

Najčastejšie chyby pri jazde vo dvojici

Poďme si ich dať na záver pekne pokope, lebo toto sú podľa mojich skúseností veci, ktoré vedia aj z peknej jazdy spraviť blbý zážitok.

Jazdec sa chce predviesť

Klasika. Prudký rozjazd, tvrdé brzdenie, rýchlo do zákrut, ego väčšie jak kufor na maxiskútri. Prosím, uvedom si, že spolujazdec nepotrebuje vidieť tvoje mega schopnosti. Potrebuje ti dôverovať.

Spolujazdec nastupuje bez upozornenia

Jazdec nie je pripravený, stroj sa nakloní a zrazu obaja tancujete lambadu. Nastupovanie a vystupovanie vždy po dohode.

Spolujazdec dáva pri zastavení nohy na zem

Toto robí veľa začiatočníkov. Majú pocit, že pomáhajú. Väčšinou je to však pomoc iná… Skôr rozhodia jazdcovi rovnováhu a ty nevieš, čo sa vzadu deje. Nohy patria na stupačky.

Spolujazdec vyvažuje zákruty

Prirodzená reakcia, ale zlá. Stroj sa nakláňa, spolujazdec sa zľakne a začne ho „vyrovnávať“. Výsledok je, že sa stroj v zákrute narovná a nezatáča. Takže máš pocit, že sedíš na tvrdohlavom pubertiakovi s vlastným názorom.

Jazdec brzdí príliš prudko

Kým si nezvykneš brzdiť plynule a s rezervou, musíš si zvyknúť na nenávidené „klonk“ prilbou o prilbu. Prvý raz je to smiešne. Desiatykrát budeš mať chuť nechať spolujazdca pri ceste a už nikdy sa pre neho nevrátiť. Ale je to tvoja chyba. Brzdi skôr a plynulejšie.

Prvá jazda je zbytočne dlhá

Ak spolujazdec nikdy nesedel na skútri alebo motorke, nepotrebuje hneď dosať na šupu 120 kilometrov. Potrebuje dobrú prvú skúsenosť. Mať nohy rozkročené pár hodín je poriadna záťaž na bedrá. Ty si zvyknutý, spolujazdec väčšinou nie.

Nedohodli ste si signály

Ak máte na prilbách interkom, je to ok. Ak nie, potom sa počas jazdy kričí, máva, búcha, nikto nič nepočuje a všetci sú nervózni. My sme raz za jazdy stratili mobil, a chvíľku mi trvalo kým som dešifroval prečo dostávam po chrbte… Dve minúty pred jazdou ušetria veľa stresu počas jazdy.

Jazda vo dvojici je o dôvere

Jazda so spolujazdcom vie byť krásna vec. Zrazu sa o ten pocit z jazdy delíš s niekým ďalším. O vietor, cestu, výhľad, pauzu na zmrzlinu aj o ten neopakovateľný úsmev po zosadnutí, keď obaja viete, že toto nebola posledná jazda. Ale práve preto k tomu treba pristupovať s rozumom.

Spolujazdec ti dôveruje. Sadne si za teba, nechá sa viesť a verí, že vieš, čo robíš. To nie je maličkosť. Fakt nevezieš len ďalších pár desiatok kíl navyše. Vezieš človeka, ktorý ti verí, že ho dovezieš v pohode domov.

Tak jazdi tak, aby si to splnil.

Nie je to o strachu. Je to o rešpekte. K stroju, k ceste a najmä k človeku, ktorého vezieš za sebou.