Nie každé leto musí byť o veľkých príbehoch, ďalekých cestách a silných emóciách. Priznám sa, viac-menej úmyselne som sa tomuto všetkému tento rok vyhýbal. Dokonca, myslím, že podvedome som sa vyhýbal aj skútrom, resp. motorkám samotným. Niežeby som nejazdil, no nechcelo sa mi ich skúšať, písať o nich, fotiť ich a už vôbec nie, robiť o nich videá. Potreboval som si oddýchnuť. Preto ma samotného prekvapilo, keď som si v posledný letný deň sadol a rekapituloval si posledné dva mesiace, neustále sa mi do hlavy vkrádala myšlienka, že až podozrivo veľa mojich príjemných spomienok súvisí s jedným malým skútrom, s Yamahou NMax.

Raz NMax, navždy NMax

Na začiatok sa úplne úprimne a otvorene dohodnime. Hoci som NMax dostal do dlhodobého testu, nečakajte oslavný článok o tom, aký je bezchybný, úžasný a jediný, ktorý si musíte kúpiť. To tu vôbec rozoberať nechcem, a normálna recenzia bude neskôr na YouTube. V podstate, hrdinom tohto článku by mohol byť akýkoľvek iný malý 125ccm skúter. Všetko čo som si zažil by mi poskytol tiež. Napriek tomu som rád, že som leto strávil práve s NMaxom.

Mám k tomuto stroju špeciálny vzťah pretože je to skúter, na ktorom som začínal. A vieš, prvá láska je len jedna… Musím však dodať, nejaká extra náklonnosť vo mne voči tomuto modelu nezostala. Dokonca, hoci som napísal napríklad aj tento článok, som tak nejak podvedome od skútrov do 125ccm odbočil. V podstate som túto kapitolu v sebe uzavrel, a urobil za ňou hrubú čiaru.

Niežeby som voči nim niečo mal, to vôbec, len už som si myslel, že mi, po urobení veľkého „A“ vodičáku, nemajú čo ponúknuť. A rovno hovorím, že keď sa mi z Yamahy ozvali, či by som si toho NMaxa na pár mesiacov nevzal, tak som z toho dvakrát od radosti neskákal. Odrádzalo ma, že to je malý objem, ktorý mi bude zavadzať v už tak preplnenej garáži, a ja ho vôbec nevyužijem. Aj som ich presviedčal, že s mojimi kilami na tom vyzerám všelijako, a že netuším či im mám čo ponúknuť lebo na malorážkach už nejazdím. Ale boli neoblomní, extrémne asertívni, a ja som nakoniec podľahol (veď čo ak by mi raz chceli ponúknuť aj TMaxa, všakže).

Kam s ním?

Ešte aj keď som si ho bol prevziať, nebol som s ním úplne stotožnený. A prvé dni, či týždne to bolo presne tak, ako som si myslel. Zavadzal mi v garáži. Keď som chcel inú testovačku, musel som riešiť kam s ním. Je vám asi jasné, ako sa tvári dealer konkurenčnej značky, keď sa ho pýtate, či by ste si u neho po dobu testu, nemohli nechať svoju Yamahu…

Až ma to už raz fakt naštvalo a povedal som si, že to takto ďalej nejde. V podstate som sa rozhodol, že urobím videorecku a NMax vrátim. Skúter definitívne pôjde z garáže… Aj šiel, ale najskôr som ho dal pred vchod nášho paneláku. Máme tam kopec miesta, chodník je široký, susedia v podstate tolerantní a domovník je motorkár. A tak som z núdze, v tom čase absolútne netušiac, urobil krok, ktorý mi zmenil leto.

Aby ste si totiž vedeli predstaviť situáciu, nemám garáž priamo pri dome. Treba prejsť pešo asi 10 minút. Ono to je úplne v pohode, keď si plánujete nejaký výlet na dvoch kolesách. Pripravím sa, prejdem v podstate pár krokov a vyrazím. Ibaže na také to praktické denné používanie skútra to už nie je, pretože stratiť vždy 10 minút chôdzou a ďalších dajme tomu 5, prezliekaním sa, a to isté aj pri návrate, to si rozmyslíte či radšej nepôjdete autom, ktoré parkuje pred vchodom. Autom som síce na mieste za 15 minút a skútrom za 10, no pri aute odpadá ďalších 15 minút chôdze tam aj naspäť. Ak navyše niečo veziete z mesta sú to ďalšie komplikácie…

Preparkovať skúter pred vchod ale úplne zmenilo dynamiku mojej mobility. A v podstate okamžite. Zrazu som mal po ruke stroj, ktorý je rýchlejší, praktickejší a zábavnejší ako auto. Je to vtipné, keďže skútre používam roky, a píšem o nich už tiež vlastne roky, ale ja som nikdy skúter nemal, ako praktické približovadlo, ako vec, ktorá mi šetrí čas a uľahčuje dopravu. 95 % mojich ciest na skútri bolo mimo mesto, na výlety. V podstate, ja dve kolesá využívam na zábavu a relax. A to NMax zmenil úplne totálne. V priebehu pár dní už ma ani nenapadlo, že by som ho šiel vrátiť.

Mesto patrí nám

Malý 125ccm skúter mi zmenšil mesto a urobil ho dostupnejším. Stačilo nasadiť helmu, otočiť kolieskom, naštartovať, a o pár sekúnd som už bol na ceste, pričom zdržania neexistovali. Táto okamžitá jazdyschopnosť spravila zo skútra nie povinne testovací kus železa, ale reálneho parťáka na každý deň. Pre mňa úplne nová skúsenosť. Zrazu som bol schopný vybaviť veci v meste rýchlejšie a jednoduchšie. Skočiť na nákup? Skúter. Rýchlo na kávu do centra? Skúter. Na poštu, ktorá je síce „za rohom“, ale autom by som sa tam nervoval s parkovaním? Jasná voľba – skúter. A fakt to nie sú lacné marketingové kecy, bežný 2-3 dňový nákup, aj nejaký ten väčší poštový balík na skúter v pohode zmestíte. Ak by som mal vzadu kufor, bolo by to ešte lepšie.

Najviac ma ale samého prekvapilo, ako sa tieto krátke jazdy začali meniť na malé radosti. Predpokladám, že tieto „povinnosti“ nemiluje asi nikto. No ja som si to fakt užíval. Niekedy stačilo vyraziť len na pár minút a mal som pocit, že som si urobil miniatúrny výlet. Horúci vzduch, vôňa slnkom rozpáleného asfaltu a príjemný pocit ľahkosti, keď sa ty prepletáš mestom a ochladzuješ sa… Aj obyčajná cesta pre partnerku, vyzdvihnúť ju z práce ma tešila a užíval som si ju. 

Mimochodom, dvaja sa na NMaxe zveziete úplne v pohode. Po meste ani nebudete cítiť, že by ste spomalili, do tej cca 70tky si aj s dvojicou jazdcov skúter zachová dosť dynamiky na to, aby ste utiekli komu a čomu chcete. A podvozok mi zaťažený prišiel lepší a stabilnejší, ako keď som jazdil sám. Moja drahá bola takisto maximálne spokojná, na NMaxe so mnou vyslovene chcela jazdiť, na rozdiel od mojej Vespy, kde je tvrdé sedadlo. Jeden príjemný letný večer sme sa dokonca zahrali na kuriérov a rozvážali po Žiline našim známym zmrzlinu. Len tak, pre radosť. Skútrom. Bol to veľmi pozitívny zážitok.

Akurát tie veľké výlety som naozaj na NMaxe nerobil. Aj tu mi však Yamaha pomohla. Nemusel som sa prezliekať v garáži. Ak som chcel ísť na väčší výlet, bral som si väčší skúter alebo motorku. Takže som sa obliekol už doma, sadol na NMax, previezol sa do garáže a iba presadol na iný stroj. Paráda. Malých výletov som si však na NMaxe užíval veľa a často. Vziať si radler, rozkladaciu stoličku, knihu, alebo len slúchadlá a večer sa odviezť k vode, alebo na záhradu do karavanu. To ma bavilo.

Ešte aj vrátnici u nás v robote si malý skúter pochvaľovali lebo keď som ho hodil k dverám, neparkovali im tam autá a nezavadzali im vo výhľade. Takže ma už potom automaticky hrešili vždy, keď som ráno neprišiel do práce na skútri.

Učím sa aj po rokoch na dvoch kolesách

Vlastne je vtipné, ako som roky skútre nevyužíval. Až práve tento malý, nenápadný 125-kový stroj mi ukázal, že skúter nie je len nástroj na testovanie, o ktorom napíšem článok, vrátim ho a zabudnem. NMax sa stal súčasťou môjho leta. Robil zo mňa mestského nomáda, ktorý si môže vybrať vlastnú skratku, vlastné tempo, vlastný zážitok. Keď boli deti na prázdninách, v podstate som nepoužíval auto. Najdlhšia šnúra bez auta trvala asi 10 dní, čo sa mi odkedy šoférujem nepodarilo asi nikdy. 

Pri tom mojom rozjímaní na konci leta som si fakt uvedomil, že NMax mi dal oveľa viac, než som od neho čakal. Bez skútra by som polovicu tých spomínaných malých ciest ani neurobil. Na nákup by som šiel autom, na kávu by som sa vykašľal, a na večerný oddych by som sa asi nikdy nevybral. A zmrzlinu by som autom alebo na bicykli určite nerozvážal… NMax mi ukázal, že tie najlepšie chvíle sú často tie najmenej plánované. Naozaj mi z leta 2025, neostali v pamäti veľké výlety, ani dovolenkové destinácie. Bola to tá každodenná sloboda, ten tichý pocit radosti pod prilbou, obyčajná spontánnosť. A dnes sa už len smejem nad tým, ako ma vôbec mohla napadnúť myšlienka, že tento skúter mi bude len zavadzať v garáži.