Pula, pondelok ráno, semafor pri tamojšom Koloseu. Svieti červená a okolo mňa stojí asi desať skútrov. Pán v obleku s aktovkou medzi nohami. Pani s kyticou kvetov zastrčenou pod sedadlom. Bolt kuriér, robotník čo mieri do prístavu, dôchodca vo flanelke…

A okrem dvoch z nich, ktorí sedia na XMaxoch všetci ostatní jazdia na jednom a tom istom skútri. Piaggio Beverly. V Chorvátsku, špeciálne na Istrii ich fakt jazdia stovky. Rôzne kubatúry, rôzne ročníky, ale vždy Beverly.

Paradoxne potom prídeš domov, zastavíš v Žiline na pumpe, a keď spomenieš Beverly, kamoš sa spýta, či je to nejaký nový energeťák.

Je to zvláštne. Skúter, ktorý je v Chorvátsku, ale aj v Taliansku totálnou súčasťou mestského koloritu, je u nás stále trochu outsider. A za mňa dosť neprávom. Lebo Beverly je presne ten typ stroja, ktorý na Slovensku dáva sakramentský zmysel.

Na juhu Európy legenda, u nás neznámy

Beverly nie je žiadna novinka. Piaggio ho uviedlo na trh na začiatku tisícročia a odvtedy sa stal jedným z najpredávanejších skútrov v Taliansku. Obľúbený je aj vo Francúzsku, Španielsku či v iných krajinách, kde skúter nie je hračka, ale normálna súčasť života.

Južanské mestá sú pre skútre tvrdá škola. Dlažobné kocky, električkové koľajnice, výtlky, úzke uličky a šialená premávka. Keď niečo prežije tam a ľudia si to kupujú znova a znova, asi to nebude náhoda.

Prečo ho teda u nás skoro nikto nemá?

Povedzme si na rovinu, dôvodov je viac:

  • Marketing. Na Slovensku platí, že Piaggio = Vespa. Väčšina ľudí pozná od Piaggia len Vespu a ostatné modely zostávajú v jej tieni.
  • Japonské značky majú náskok. Honda a Yamaha si u nás vybudovali silné meno a veľa ľudí ide automaticky po nich.
  • Málo ho vidieť. Keď niečo nevidíš na ulici, neprídeš na to, že to chceš. Začarovaný kruh.
  • Veľkokolesový skúter je u nás stále menšinová kategória. Veľa jazdcov si ešte ani neuvedomilo, prečo by veľké kolesá mali riešiť.

A práve ten posledný bod je podľa mňa najväčšia škoda. Lebo ak niekde veľké kolesá dávajú zmysel, tak na Slovensku.

Veľké kolesá: tromf na našich cestách

Beverly má vpredu 16-palcové koleso a vzadu 14-palcové. Keď to takto napíšem, znie to ako suchý technický údaj, ale v reálnom živote je to rozdiel medzi „hopa, výtlk“ a „au, moja chrbtica“.

Malé koleso do jamy doslova spadne. Veľké ju prefrčí. Skúter je stabilnejší, menej nervózny pri vyšších rýchlostiach a pokojnejšie zvláda koľaje, okraje asfaltu či prechod z dlažby na cestu.

Ver mi, na ceste z Bratislavy do Senca alebo po Košiciach pri električkových koľajniciach to oceníš už po prvom týždni. A po prvej jari, keď sa spod snehu vynoria nové krátery, ešte viac.

Veľké kolesá dávajú Beverly aj trochu motorkový charakter. Ale zasa tu ma berte trochu s rezervou. Jednoducho skúter ide do zákruty prirodzenejšie, drží stopu a nemáš pocit, že sedíš na niečom, čo by mohol vietor odfúknuť do priekopy.

Motor: dosť na diaľnicu, nie príliš na začiatočníka

Na mojej 400vke je pod sedadlom jednovalec s objemom necelých 400 ccm a výkonom okolo 35 koní. V praxi to znamená jednoduchú vec: nikde nezavadziam.

V meste ujdeš plechovkám od semafora tak ľahko, že ťa to začne baviť. Niekedy až príliš, a potom, keď počuješ zo zadu výkrik, si vlastne uvedomíš, že vezieš aj spolujazdkyňu… Na okreskách predbiehaš rýchlo a bez stresu. A vlastne aj na diaľnici ideš pokojne s premávkou a stále máš rezervu, keď ťa niekto začne tlačiť alebo treba rýchlo zmeniť pruh. 150 km/h na tej 400vke dáš. Pri 140 stále ťahá, čo je skvelé.

Nie je to ale žiaden divoch. Výkon nastupuje plynulo a predvídateľne, takže si na Beverly zvykne aj jazdec, ktorý napríklad presadá zo 125-ky. Žiadne trhanie, žiadne prekvapenia v mokrej zákrute.

A keď už sme pri mokrých zákrutách: okrem ABS má Beverly aj kontrolu trakcie ASR. Na mokrých kanálových poklopoch, zaprášených krajniciach a jesennom lístí je to presne ten typ anjela strážneho, o ktorom nevieš, kým ho nepotrebuješ. A dôležitý detail pre veľa ľudí, výkonom sa zmestí do skupiny A2. Takže nepotrebuješ plný „áčkový“ vodičák, aby si mal skúter, ktorý zvládne prakticky všetko.

Každodenný život s Beverly

Vždy hovorím, že či je skúter dobrý sa nehodnotí podľa toho ako vyzerá, alebo ako jazdí na skúšobnej jazde. Väčšinou to zistíš v jedno také úplne obyčajné utorkové ráno, keď prší, meškáš a ty potrebuješ rýchlo prísť na stretnutie a chytro po zastavení niekam strčiť prilbu.

Posed, na ktorom sa nezničíš

Sedíš vzpriamene, nohy máš prirodzene pred sebou a ruky uvoľnené. Žiadne vyvaľovanie sa, ako na maxi skútri, žiadne krčenie ako na malých 125-ke. Po hodine jazdy zosadneš bez toho, aby si sa musel rozhýbavať ako po dlhom lete v ekonomickej triede. Z vlastnej skúsenosti diaľnica Trnava – Žilina, úplne v pohode.

Miesto pod sedadlom

Pod sedadlo sa vojdú dve otvorené prilby. Je to trochu o cviku, ale v praxi to znamená, že prilba ti nemusí visieť na ruke, keď ideš na kávu, alebo na nákup. A keď už nakúpiš, vždy to niekam napcháš. Spotrebu mám okolo 4 litrov na sto kilometrov. Asi trochu vyššiu lebo najčastejšie sme jazdili dvaja. Stále to ale považuje za veľmi dobré. Hlavne teraz keď je benzín za 2 Eurá slovenské…

Výbava mi stačila, LED svetlá, digitálny prístrojový panel, bezkľúčové štartovanie a podľa verzie aj pripojenie telefónu. Moja 400vka ju mala, ale popravde som to vôbec nevyužil. Som už stará škola a nepotrebujem si na telefóne pozerať milión štatistík. Beverly nie je vesmírna loď, ale všetko, čo v dnešnom svete reálne použiješ, tam je.

Štýl, ktorý nekričí

Beverly nie je skúter, ktorý na pumpe zastaví dopravu. Je to skôr ten typ, pri ktorom ti po týždni niekto povie: „Ty, ten je fakt pekný.“ Elegantný, čistý a nadčasový. Taliani to jednoducho vedia. Pamätám si keď som ho testoval prvýkrát, najprv sa mi vôbec nepáčil, ale keď som ho tuším po 2 týždňoch vracal, vravel som v Piaggiu, že je fakt pekný. Je to ale subjektívne. Mojej drahej sa nepáči 

Férovo: nie je dokonalý

Keby som ti tvrdil, že Beverly nemá chyby, neveril by si mi. A mal by si pravdu.

  • Dve integrálne prilby pod sedadlo nedáš. Na otvorené miesto je, integrály tam dve nenarveš.
  • Žiadna rovná podlaha. Daň za veľké koleso. Prepravku s pivom medzi nohy nepostavíš.
  • Cena nie je najnižšia. Platíš aj za značku, dizajn a výbavu. Lacnejšie alternatívy existujú. Ale bývajú akcie. Dokonca nulová akontácia.
  • Na dlhé diaľničné presuny to nie je. Štít chráni, ale pri dlhej jazde vo vysokej rýchlosti ti ochrana pred vetrom veľkého cestovného skútra bude chýbať.

Ale úprimne: ak hľadáš jeden skúter na mesto, okolie, výlety aj občasnú diaľnicu, toto sú kompromisy, s ktorými sa dá žiť veľmi pohodlne.

Kto si život s Beverly vychutná?

Podľa mňa každý, ale ešte viac:

  • ten kto chce jeden skúter na mesto aj výlety,
  • ten kto má A2 alebo veľké A, a chce z neho vyťažiť maximum bez zbytočnej váhy,
  • ten, kto má na ceste do práce rozbité cesty a dosť výtlkov v chrbte,
  • ten kto často berie spolujazdca,
  • ten kto chce stroj, ktorý vyzerá dobre aj o desať rokov.

Prečo to nie je len dopravný prostriedok

Na Beverly sa nesadáš len preto, aby si sa dostal z bodu A do bodu B. Sadáš si naň, lebo ráno cestou do práce prejdeš okolo poľa v hmle a na chvíľu zabudneš na e-maily. Lebo v piatok poobede bez plánovania odbočíš na Kysuce. Lebo v kolóne plechoviek si ten jediný, kto sa usmieva (a predbieha ju)

Taliani na to prišli už pred viac než dvadsiatimi rokmi. Možno je čas, aby sme to pochopili aj my.

Tak ak ho niekde uvidíš v predajni, nevzdychni, že je to „nejaké Piaggio“. Sadni si naň. Spýtaj sa na testovaciu jazdu. A potom mi kľudne napíš, či som preháňal.