Bystrické Vespíčko 2026 je jedna z tých akcií, pri ktorých má obyčajný skútrista pocit, že svet je ešte stále celkom v poriadku. Ľudia totiž potrebujú istoty. A obyčajný skútrista tiež.
A Vespíčko takouto istotou je. Lukáš zo Scootertuning.sk ho pod zíštitou Vespa Klubu Slovakia organizuje rok čo rok. A ja odkedy som sa stal majiteľom plechového talianskeho zvyšovača tlaku zvaného Vespa, som na tomto májovom zraze Vespa Klubu nechýbal veru ani raz.
Tento rok to pre mňa bolo trochu iné. Minulé ročníky som absolvoval v sedle Old Lady, Vespy GTS 300 Super Sport. Tá už však robí radosť inde a ja som v BB prvýkrát sedel za riadidlami Belly, mojej staršej, no oveľa nekompromisnejšej Vespy PX 150.
Objem teda klesol, adrenalín stúpol, no moje očakávania ostali rovnaké. Vespíčko je totiž dokonale skvelá, dnes už v podstate kamarátsko-rodinná akcia, kde sa stretne banda skvelých ľudí, aby si spolu zajazdili.
Bystrické Vespíčko 2026
Vyrážam už v piatok, rovno z práce. Nad Žilinou visia akési mračná, ale tým hravo utečieme…
Do miest kde je obloha modrá, cesty prázdne, horúce a voňajúce dobrodružstvom.
Zadarmo to ale nedostaneš. Musíš hľadať, a vyberať si. A niekedy sú voľby poriadne náročné.
Šturec vyhrá vtedy keď sa ponáhľame. Ako dnes. Aj po 20 rokoch viem tie zákruty naspamäť…
Tu to do Hrochote trvá jednu fotku. Nám to trvalo 45 minút.
Rýchlo vymeniť skútre, vziať Bellu, hodiť ju k 2T kamoškám, a zvyknúť si na seba. Nejde to úplne ľahko.
Dostať sa do Zvolena bol trochu boj. Ale dohodli sme sa. Ona ma tam privezie, a ja ju za to umyjem.
Najprv sa však zastavíme v pekárni. Krásne to tam vonia.
Čistá! Betónové džungle skrývajú aj pokojné zelené oázy. Táto je útulná, krásna, a Vespy sú tu vítané. Hneď niekoľko ich tu býva.
A na Vespíčku zas bývajú skvelí ľudia. Spať sa nechodí príliš skoro.
A potom z ďalekých južných krajín prišlo toto. Niečo medzi Alfom, Alzákom a našim spoločným kamarátom… Presvedčený, že keď je teplo tam, bude aj inde. Nebolo.
Tak prosil o čaj na benzínkach, zahrieval sa kľukmi a na nohách mal priviazané reklamné tašky. Dostal objatia, Pastis a úprimný výsmech od kamarátov. Rozmrzol nad ránom…
Rána by tu možno boli tiché, ale vtáky koncertujú od pol piatej. Čo je pre posádku idúcu spať o štvrť na štyri nie úplne žiadaný štýl prebudenia.
Bystrické Vespíčko štartujeme u Ľuboša, v jeho pizzerke Kavalier, v Čeríne. Tentokrát je nás naozaj dosť.
Nie každý však vládze vyraziť. Štartovacie káble ale prebudia aj polomŕtve batérie, a čestný hosť z Aprilie znova ožíva.
Polia okolo Ábelovej a v nich farebný vláčik, ktorý cestou čaroval úsmevy náhodným okoloidúcim.
Ale na zámku v Halíči na nás boli trochu mrzutí. Bola svadba a mať okolo seba v takýto významný deň 30 uvrčaných, nie ideálne voňajúcich strojov, asi nie je sen bežnej nevesty.
V Lošonci sme napojili seba aj stroje. Tí inteligentnejší, ja som zistil, že som tiež mal, keď mi 30 km odtiaľ došiel benzín priamo za jazdy. Našťastie v rezerve ešte niečo bolo…
V Čeríne nás po návrate čakali ďalší farební kamaráti, aby sa s nami povozili podvečernou Banskou Bystricou.
Vjazd Vespami do Urban Spotu je mega každý rok… Nikdy ma to neomrzí.
A Vespy vnútri, v tom parádnom svetle vyzerajú ako hollywoodske hviezdy…
Ale všetko má svoj koniec, aj sobotná jazda. A na penzióne už trošku pomuchlaná posádka spriada plány čo ešte dnes vymyslí…
Posledné ráno býva smutnejšie, ale ľúbime sa a vieme, že sa čoskoro zasa uvidíme…
Domov z Bystrického Vespíčka chodím cestou, ktorá je pomalšia a má viacej vrások na asfalte. Ale niektoré už opravujú.
Ale stojí to za to. Je tu prázdno, kľukato a tieň.
A zeleno. A dobre. A sú tu staničky, kde vám žiaden rýchlik nezastaví…
……ale čas áno. Človek sa pozrie okolo a začne rozmýšľať, koľko čakaní, návratov, odchodov, stretnutí a malých ľudských príbehov si tu za tie roky koľajnice pamätajú..
A v tomto meste? Hradby strážia to vzácne čo si ľudia vymysleli.
Dnes už ale hádam žiadni nájazdníci nehrozia. Brány sú otvorené.
Len takí čo sa povaľujú v týchto uličkách a pod slnečníkmi chlipkajú kapučíno…
Na to ale my čas nemáme. My objavujeme. Mierime do stredu Európy. Jedného z mnohých, ale tento je náš.
Niekoho stredy, ani Európy netrápia. Len ten čudný tulák na kolesách, čo im ruší nedeľný obed.
Ale už je čas ísť. Do teleportu, ktorý ťa hodí do reality, kde je svet zasa v rýchlych otáčkach. Ale dlho tam nevydržíme, už o chvíľu pôjdeme opäť opačným smerom…
