Škola je vo všeobecnosti fajn – naučí ťa Pytagorovu vetu, kto bol Ľudovít Štúr, aj že fotosyntéza je super vec. Povedzme si ale na rovinu – je síce fajn keď si aj „skladník ve šroubárně“ môže prečítať Vergília v origináli, ale na ceste latinské citácie kamión rútiaci sa 90tkou z vedľajšej cesty na hlavnú, nezastavia. 

Jednoducho, existuje kopec vecí, ktoré sa do osnov nedostali, no v reálnom živote sú na nezaplatenie. No a napríklad hneď niekoľko lekcií, ktoré sa zídu nielen pri jazdení na skútri, ale aj v bežnom živote dalo mne aj obyčajné jazdenie na skútri alebo motorke.

Nepopieram, že kopec z bodov v tomto texte sa naučíš aj niekde inde, záleží od tvojich koníčkov či práce, no nájdeš tu veci, ktoré dalo jazdenie na skútroch mne a možno aj tebe, len si si to doteraz úplne neuvedomil. Skúsil som sa v texte vyhnúť úplným klišé, a naopak vybrať veci, ktoré sa za tie roky čo jazdím, reálne zmenili a cítim z nich skutočný prínos. 

Mechanická gramotnosť

Nejdem písať o zručnosti, lebo to je niečo iné, a kamoši by sa strašne smiali, keby tu čo i len naznačím, že som sa za tie roky stal akokoľvek manuálne zručnejším. Ale mechanická gramotnosť sa mi definitívne zdvihla. Po pár chvíľach na skútri aj ty budeš vedieť, čo je to variátor, že keď ti skúter nechce chytiť, môže to byť len zlý kontakt na batérii, alebo sa, ako ja, staneš odborníkom na antény štartéra vo Vespách… 

Každý skútrista si prejde minimálne základným kurzom „kde sa čo na skútri nachádza a prečo to teraz nefunguje“, prípadne aj „keď to nie je toto, mohlo by to byť toto.“ Ako skútrista stráviš hodiny v diskusiách na fórach, v skupinách na facebooku, alebo hľadaním riešení na YouTube. Do tvojej slovnej zásoby pribudnú termíny, o ktorých si ako neskútrista nemal ani páru a multitool bude tvoj verný kamarát. A tak to má byť, ver mi, keď raz pomôžeš niekomu s vybitou batériou alebo vlastnými rukami opravíš pichnutú gumu, budeš sa cítiť ako kráľ garáže, ktorý môže ísť z fleku Jorge Martínovi robiť šéfmechanika.

Lepšie sústredenie

Na skútri musíš byť neustále v strehu.  Každý prechod, každý výmoľ, každý šofér s mobilom v ruke – to všetko sú potenciálne hrozby. A keď jazdíš pravidelne, trénuješ si schopnosť sústrediť sa na viaceré veci naraz a predvídať situácie skôr, ako sa stanú. Jasné, naučíš sa to aj v aute, ale na dvoch kolesách, obklopený šialencami v plechovkách, ktorí na teba príliš ohľad neberú, sa učíš oveľa rýchlejšie. Po pár mesiacoch dokážeš v meste automaticky nájsť diery v premávke ešte skôr ako vzniknú alebo obídeš kolónu uličkami cez ktoré sa žiadne auto nikdy neprešmykne. Skúter je vlastne také zenové cvičenie – si tu a teraz, lebo ak nie, môžeš skončiť v priekope.

Sebadôvera a asertivita

Pamätám si keď som prvýkrát sadol na skúter a vybral sa na cestu. Ten pocit, že som niekde úplne na konci potravinového reťazca, v džungli plechových dravcov… Asi nie som sám, kto ho mal. Ale s každým prejdeným kilometrom, každým zvládnutým manévrom si vybuduješ rešpekt a dôveru – voči ceste aj voči sebe. 

Naučíš sa byť rozhodný, správne sa zaradiť, využiť každú medzeru a nenechať sa vytlačiť z pruhu. Pochopíš, že na slovenských cestách, hlavne v mestách je to skutočne o tom zožer alebo budeš zožratý. Nájdeš si svoj priestor a nenecháš sa. A keď sa prvýkrát vysmeješ nadávkam tých, ktorých obídeš v kolóne, staneš sa ozajstným členom klubu nezastaviteľných. A pochopíš, že tak isto to platí aj v živote – ak sa za seba nebudeš vedieť postaviť, vytlačia ťa na okraj, kde budeš len zametať špinu.

Užívanie si prítomnosti

Tento bod úzko súvisí so sústredením spomínaným vyššie. Pre mňa a verím, že aj pre mnohých ďalších je jazda na skútri ako terapia. Vánok v tvári, slnko nad hlavou a pocit slobody – to všetko ti pripomenie, že život nie je len o cieľoch, ale aj o ceste samotnej. Nemusíš byť najrýchlejší, nemusíš mať najväčší stroj, stačí, že si vonku a užívaš si každý meter. Často jazdím preto aby som jazdil, nemám žiaden konkrétny cieľ. Sadnem za riadidlá, naštartujem a idem. Budúcnosť ešte nie je a minulosť ma aspoň na chvíľku netrápi. V takých chvíľach si tu len ty a tvoj stroj, tu a práve teraz. Uži si to!

Schopnosť odhadnúť, kto je idiot (za volantom aj v živote)

Toto je jedna z najcennejších zručností. Po čase spoznáš nebezpečného vodiča už podľa jeho pozície za volantom. Naučíš sa, že určité značky áut sú akési nebezpečnejšie ako iné. Ak niekto nervózne pozerá do mobilu alebo nedáva smerovky, vieš, že ho radšej obehneš s veľkým oblúkom. A opäť, toto všetko sa časom naučíš aj ako vodič auta. Ber to tak, že na skútroch je to rýchlokurz a zdokonalenie sa na úroveň majster. Po chvíli jazdenia už jasne vieš, kto ťa vidí a kto nie, kto ti prednosť dá a kto sa na teba vykašle a presne takto sa naučíš čítať aj ľudí v bežnom živote – odhadneš, komu sa radšej vyhnúť a s kým sa oplatí držať krok.

Pokora

Možno najväčšie klišé v tomto texte, ale v skutočnosti azda aj najväčšia pravda. Jazdenie na dvoch kolesách ťa (ak máš rozum) naučí, že nie si stred vesmíru. Môžeš mať akýkoľvek stroj, môžeš byť akokoľvek skúsený, vždy sa nájde niečo, čo ťa prekvapí – nečakaný poryv vetra, štrk na ceste, zver alebo šofér, čo ťa nevidel. Sebavedomie je super vec a ego do určitej miery tiež, ale ak nie si ochotný prijať vyššie napísané a prispôsobiť sa tomu, s veľkou pravdepodobnosťou skončíš v niektorej z neobľúbených policajných štatistík. 

Práve vďaka pokore odvodenej z jazdenia som si aj ja začal viac vážiť veci okolo seba a nič nepokladám za samozrejmé. Napr. ak sa chystám na moto, a nie som doma sám, nikdy neodchádzam bez rozlúčenia, dávam si na to veľký pozor. Jednoducho odkedy jazdím, na cestu aj na život pozerám síce bez strachu, ale  s rešpektom.

K šťastiu niekedy stačí len plná nádrž a prázdna cesta

Sme materialisti, väčšina z nás. A chceme pekné a drahé veci. Jasné, že aj čo najlepšie skútre. Osobne to nepovažujem za nič zlé. Ibaže, časom, a vekom, pochopíš, že tie luxusné dovolenky aj tie super vecičky dokážeš ľahko nahradiť aj oveľa lacnejšími spôsobmi. Niekedy stačí, že máš plnú nádrž, dobrú cestu pred sebou a pár hodín len pre seba. A je fakt jedno, že sedíš na skútri z druhej ruky za 500 €. 

Prajem každému, aby zažil pri jazdení svoje vlastné flow – ten blahodárny vnútorný pocit, že si šťastný, presne tu a teraz, v tejto chvíli. Nič na svete sa mu nevyrovná. Je to opäť klišé, ale skúter ťa naučí radovať sa z maličkostí – z pekného rána, zo západu slnka, z pocitu, že si na správnom mieste v tom čase kedy si tam mal byť.

Schopnosť vyriešiť problémy

Skôr či neskôr sa niečo pokazí. Možno pichneš, možno sa niečo uvoľní a bude to rachotiť a možno skončíš o polnoci v temnej košickej uličke s nepojazdným skútrom. Aj to je život skútristu. Keď sa to stane prvýkrát, spanikáriš, no o chvíľu paniku vystrieda aj niečo iné, pud sebazáchovy, objavíš v sebe chladnokrvnosť, s ktorou dokážeš vyriešiť aj nemožné. Lebo musíš. 

Zažil som to viackrát. Aj tú prvotnú paniku, aj ten pocit, keď som si uvedomil, že nájsť cestu zo šlamastiky je iba na mne, aj tú eufóriu, keď som napokon zvládol nemožné (alebo mal nablízku kamarátov, ktorí ma v tom nenechali). Jazdenie na skútri ťa naučí, že panika nič nevyrieši, ale správny prístup áno. A v živote to funguje rovnako.

Pocit že si súčasťou niečoho väčšieho

Motorkári a skútristi sú ako tajné bratstvo. Stačí jedno kývnutie hlavou alebo pozdrav rukou a vieš, že patríš do komunity. Všade sa síce nájdu aj čierne ovce. Pre niektorých budeš furt „iba skútrista“ alebo „iba arogantný motorkár“, ale tých je výrazne menej, ako tých čo ti pomôžu, čo ťa pustia pred seba, alebo ti kývnu z okna aj keď oni práve sedia v plechovke alebo sa ti prihovoria hocikde kde zastaneš. Ľudia na dvoch kolesách si pomáhajú. A ten pocit, že na ceste nikdy nie si úplne sám, že sa vždy nájde niekto, kto ti pomôže s defektom, ukáže skratku alebo len prehodí pár slov na pumpe, tá spolupatričnosť, to je na nezaplatenie.

Počúvať prírodu

Klišé, ktoré najviac nenávidím je to o počasí a zle oblečenom skútristovi/motorkárovi/cyklistovi/turistovi… doplň si podľa vlastného výberu. O hlúposti tohto tvrdenia sa presvedčíš keď ťa chytí prvá poriadna búrka v ktorej nevidíš ani na krok, šmýka sa ako na ľade alebo ťa náhly poryv vetra sfúkne na kraj cesty. Vtedy má to, ako si oblečený len minimálny vplyv na to ako sa ti ide. 

Po pár letných búrkach sa z teba, rovnako ako zo mňa, môže stať špičkový meteorológ amatér. Mám v telefóne toľko aplikácií meteoradarov, že by ma sem tam mohli zavolať predpovedať búrky aj na letiská. Nosiť so sebou nepremok už je automatika lebo po prvom lete pochopíš, že príroda si ide svoje – a my sme len jej pasažieri.

Bonus: Skútristi sú skvelí ľudia

Tento bod by mal byť prvý lebo je najdôležitejší, no schválne som si ho nechal až na záver. Jazdite s otvorenými očami aj otvoreným srdcom, lebo okolo vás jazdia ďalší skvelí ľudia, ktorí vám môžu zmeniť život.. Keď som so skútrami začínal, bol som vlk samotár, ktorý na nich hľadal útek od reality aj od ľudí. Ale časom človek príde na to, že tak ako v živote, aj pri jazdení na skútri sú najdôležitejší ľudia okolo, že s nimi sú zážitky intenzívnejšie a krajšie, a že aj v tejto komunite môžeš nájsť kamošov na celý život alebo aspoň ľudí, ktorí ti život nasmerujú smerom, ktorý by si ani ty od seba nikdy nečakal. 

Ďakujem Laura, Lukáš, Martin, Jožko, Janči, druhý Janči, Doktor, Rišo, Janko, Boris, Andrej, Braňo, Michal, Kubo, Mišo, Peťo a mnohí ďalší, že som vás mohol stretnúť. Úplne reálne ste ovplyvnili môj život a zmenili ho k lepšiemu, bez skútrov by sa to nikdy nestalo. 

Záver

Takže, aby som zo seba dostal nejaké to múdro na záver. Nevnímam jazdenie na skútri len ako presun z bodu A do bodu B. Je to škola života, ktorá ťa naučí veci, o ktorých sa v učebniach a laviciach nehovorí (a o niektorých by sa veru mohlo). Jazdenie na dvoch kolesách ti reálne môže v živote pomôcť viac ako si myslíš. Takže ak náhodou čítaš tento článok pretože si stále na vážkach, či do toho ísť – odpoveď je jasná. Na 100 %! Sadni na skúter, vyraz do sveta a uvidíš, že ťa čaká viac, než len obyčajné cestovanie z a do práce. Je to životný štýl.